Návrat k sebe alebo o tom, ako som si znova začala užívať šitie šiat

 Ticho, ktoré si najprv nevšimneš

Niektoré zmeny prichádzajú pomaly. Nezaklopú. Neprevrátia stôl. Len potichu menia, ako sa cítiš… až si zrazu uvedomíš, že už netvoríš s tým nadšením ako kedysi. Niečo vo mne sa stratilo. Ticho. Pomaly. Bez drámy – ale citeľne.

V okolí bolo priveľa hlasov

Značiek pribúdalo. Trendov bolo stále viac. Dizajny, ktoré som tvorila, sa objavovali v pozmenenej verzii inde. Cítila som tlak. Ticho. Únava. A niekde medzi tým všetkým som sa začala… vzďaľovať samej sebe.

Šila som podľa toho, čo fungovalo. Ale prestala som počúvať seba. 
Dávala som na trendy a rady, čo funguje a pomaly som zabúdala, čo funguje vo mne.
A prestalo ma to baviť. Šaty, ktoré som vždy robila s nadšením, sa stali úlohou. Rutina. Ďalšia položka na zozname.

    Robila som, ale necítila som

Dizajny sa hýbali. Objednávky chodili. Ale namiesto radosti som cítila únavu. Pocit, že šaty vznikajú ako z pásu – bez tej jemnej iskry, pre ktorú som to celé kedysi začala.

Bolo obdobie, keď som už ani nešila sama. Časť výroby som zverila do rúk inej dielne, aby som všetko zvládla. Fungovalo to. Všetko išlo „podľa plánu“. Ale práve tam som to začala cítiť najviac – že odchádzam zo svojej vlastnej značky. Zo šiat sa vytrácala intimita, dotyk, príbeh. A ja som sa začala pýtať: Naozaj chcem ísť týmto smerom?

Zastaviť sa bolo nevyhnutné

Trvalo mi chvíľu, kým som si to priznala. Ale ešte dlhšie, kým som si dovolila zastaviť.

Prestať na chvíľu šiť.
Prestať plánovať kolekcie.
Len byť… a premýšľať. Zastavila som. Nechala látky ležať, stroje vypnuté. A len som premýšľala:

Pre koho to vlastne robím?A prečo to už nie je ono?

Pomaly sa vraciam

Odpoveď neprišla hneď. Ale keď prišla, bola jasná: Chcem opäť tvoriť tak, ako to cítim JA.

Nie podľa algoritmov, nie podľa ostatných.
Nie veľa, nie rýchlo, ale úprimne.
Pomaly. Premyslene. S dôrazom na pocit, nie na trend.

 Keď tvorím znova s pokojom

Znova tvorím. Pomaly. Nie podľa trendov, ale podľa seba. Šaty majú svoju jemnú noblesu. Nie pre každého – ale pre tú, ktorá to ucíti. Len šaty, ktoré by som si sama obliekla. Z látky, ktorú milujem držať v rukách.V strihu, ktorý ti dovolí dýchať.

Návrat má svoj tvar

Dnes už viem, že sa nechcem vrátiť na miesto, kde som bola predtým.
Chcem ísť ďalej – ale po svojej ceste.
Aj keď je pomalšia. Aj keď niekedy tichšia.
Ale je moja.

A možno aj ty potrebuješ počuť toto

Ak sa niekedy stratíš v tempe, v tlaku, v porovnávaní...Chcem ti len povedať, že sa vždy dá vrátiť. Nie von – k sebe.

A to je ten najdôležitejší krok.